CCCCC AA RRRRR OOOO LL II NN N AA CC AA A RR R OO O LL II NNN N AA A CC AA A RRRRR OO O LL II NN N N AA A CC AAAAAA RR R OO O LL II NN NN AAAAAA CCCCC AA A RR R OOOO LLLLLL II NN N AA A ELEKTRONICKY ZPRAVODAJSKY SERVIS STUDENTU ZURNALISTIKY Univerzita Karlova v Praze Fakulta socialnich ved se sidlem Smetanovo nabr. 6, 110 01 Praha 1 Ceska republika e-mail: CAROLINA@mbox.fsv.cuni.cz ISSN 1212-5032 tel: (+4202) 22112252, fax: (+4202) 22112219 *-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-* C A R O L I N A cislo 732, ctvrtek 10. prosince 2009 ZPRAVODAJSKY SOUHRN UDALOSTI (od 2. do 9. prosince) Z DOMOVA Evropsti socialiste snemovali v Praze, poprve ve vychodni Evrope Sjezd Strany zelenych potvrdil Lisku v cele predsednictva ODS: Dokument Vize 2020 ma lidem vratit duveru v politiku Ceska konference rektoru je nespokojena s rozpoctem pro vysoke skoly Krizi projektu Opencard bude resit specialni komise Legendy tradovane kolem hrobky Rozmberku se nepotvrdily ZE ZAHRANICI/BOHEMIKA/SLOVENIKA V Kodani statnici resi klima, Cesko vyslalo ctyriceticlennou delegaci Los urcil soupere slovenskym fotbalistum pro MS, je mezi nimi i Italie EKONOMIKA Cesko ma rozpocet na rok 2010, CSSD don presadila zmeny KULTURA Prehlidka pohadkove mody se znovu otevrela verejnosti Festival Filmasia: Japonska kinematografie i korejske filmove hity Do ceskych domacnosti zavital Mikulas SPORT Cesti teniste si z finale Davis Cupu odvazeji drtivou porazku Hokejove derby znovu ovladla Slavia, do cela se prodral Zlin Vystava v Narodnim muzeu pripomina slavne ceske olympioniky POCASI ------------------------------------------------------------------------ Z DOMOVA Evropsti socialiste snemovali v Praze, poprve ve vychodni Evrope V prazskem Prumyslovem palaci se v pondeli a utery konal 8. sjezd Strany evropskych socialistu (PES), druheho nejsilnejsiho politickeho uskupeni v Evropskem parlamentu (EP). CR je prvni postkomunistickou zemi, ktera byla mistem takoveho setkani. Socialiste si vybrali prave ji, protoze v pristich volbach do Poslanecke snemovny ocekavaji vitezstvi CSSD. Kongresu se zucastnilo na tisic delegatu z 27 zemi EU. Sjezd PES byl prevazne volebni. Novym zastupcem CSSD v predsednictvu PES se stal dosluhujici eurokomisar Vladimir Spidla, ktery tak nahradil europoslance Jiriho Havla. Do vedeni se dostali napriklad take nemecky politik a sef socialistu v EP Martin Schulz ci rakousky kancler Werner Faymann. Ve funkci lidra byl potvrzen nekdejsi dansky premier Poul Nyrup Rasmussen, ktery byl jedinym kandidatem na tento post. Delegati se take zabyvali globalni hospodarskou krizi a diskutovali o pristim smerovani evropske socialni demokracie. Socialiste na sjezdu brojili zejmena proti kapitalismu a pravicove politice, kterou oznacuji za vinika soucasnych ekonomickych problemu. Soucasne vsak priznali, ze navzdory tomu levicove strany v Evrope nedosahuji patricnych volebnich uspechu. "Prohrali jsme volby, kdyz krize nastupovala, protoze lide nebyli presvedceni, ze krize je selhanim pravicove ideologie. Nyni je musime ziskat zpatky pri hledani cesty z krize, bojem proti masove nezamestnanosti a definovanim cesty vpred," cituje uterni Pravo Rasmussena. Kongres PES rovnez potvrdil po trech letech plnohodnotne clenstvi Smeru-SD, ktery mel potize kvuli vladni koalici se Slovenskou narodni stranou. Zasedani se navic v souvislosti s probihajici klimatickou konferenci v Kodani neslo v duchu ochrany zivotniho prostredi. Delegati obdrzeli dvoudenni jizdenku na mestskou hromadnou dopravu a na jednani nekteri z nich jezdili ekologicky setrnejsimi prostredky. Napoje pili z recyklovanych plastovych salku a dokumenty meli pouze v elektronicke podobe, aby se omezilo pouzivani papiru. Tereza Svobodova ------------------------------------------------------------------------ Sjezd Strany zelenych potvrdil Lisku v cele predsednictva Strana zelenych si zvolila do sveho cela dosavadniho uradujiciho predsedu Ondreje Lisku. Na sjezdu, ktery o vikendu hostila brnenska sportovni hala Morenda, pro nej hlasovaly dve tretiny delegatu. Liska tak presvedcive porazil protikandidaty Mateje Stropnickeho a Jana Linharta. Sjezd volil i nove vedeni strany a menil stanovy. Volba noveho predsednictva kralovala vsem bodum programu, proto ji pripravny tym sjezdu vyclenil cely jeden den. V boji o kreslo predsedy byl Liska jiz pred volbou favoritem. V jeho prospech hraly take volebni preference strany, ktere pod jeho vedenim od odstoupeni Martina Bursika opet pozvolna stoupaji, avsak stale nedosahly 5% hranice nutne pro zvoleni do Poslanecke snemovny. Cestu ke smazani tohoto manka vidi Liska v osloveni mladych volicu ci v posileni strany o vyznamne osobnosti. Konkretne zminil neuspesneho kandidata na prezidenta a na eurokomisare Jana Svejnara. Liskuv nejvetsi souper Matej Stropnicky predevsim kritizoval ucast zelenych na minule vlade a Bursikovo vedeni, behem ktereho doslo ke vzniku frakci a nejednoty uvnitr strany. Post prvniho mistopredsedy pripadl Frantisku Pelcovi, ktery momentalne zastava funkci namestka ministra zivotniho prostredi. Dalsimi novymi clenkami jsou Martina Pokorna a Eva Tylova. Sve pozice obhajili Martin Ander, Zuzana Drhova a Ladislav Vrchovsky. Podstatnych zmen doznaly take stanovy strany. Zvysuje se pocet krajskych zastupcu v predsednictvu a meni se pravomoci jednotlivych organu. Predsednictvo republikove rady bylo zruseno a jeho kompetence prevzalo vedeni strany, aby bylo zcela jasne, kdo za zelene na verejnosti mluvi. Sjezdy se budou konat kazdy rok a budou se stridat volebni s programovymi. Svou cinnost usty Josefa Jadrneho oficialne ukoncila frakce Demokraticka vyzva. Ta vznikla pocatkem roku jako protest proti odchyleni strany od volebniho programu a udajnemu potlacovani vnitrni demokracie, coz se podle Jadrneho podarilo napravit. Adam Zuzka ------------------------------------------------------------------------ ODS: Dokument Vize 2020 ma lidem vratit duveru v politiku Obcansti demokrate zahajili diskusi, na jejimz zaklade vznikne stranicky program Vize 2020. Prvni cast zverejnila ODS 7. prosince v prazskem Obecnim dome. Dalsi z celkoveho poctu ctrnacti konferenci se uskutecni uz pristi tyden v Brne, kde bude strana pokracovat v predstavovani dokumentu, ktery formuluje jeji vizi na nasledujicich deset let. Definitivne ho budou obcansti demokrate schvalovat na ideove konferenci 13. unora. Od dlouhodobeho programu strany se bude odvijet i jeji program pro jarni parlamentni volby. "Dosud nikdy nebyla duvera lidi v politiku, duvera v demokracii, na tak nizke urovni jako nyni. Nasim cilem je to zmenit. Proto zahajujeme praci na rozpracovani Vize 2020 a na nasem volebnim programu," uvedl predseda strany Mirek Topolanek na webovych strankach ODS. Diskuze prazskeho regionu se zamerila na pozici CR v Evrope a ve svete. Cleny tymu pro tuto oblast jsou europoslanec Jan Zahradil, poslanec Jan Vidim, senator Alexandr Vondra a novy ministr pro evropske zalezitosti Juraj Chmiel, ktery se ovsem diskuze nezucastnil. Podle Vondry neni momentalni situace jednoducha. "To vysluni, na kterem se nam podarilo realizovat zahranicnepoliticke cile, se meni," uvedl a za hlavni duvod tohoto stavu oznacil predevsim slabnouci postaveni USA. Hojne se diskutovalo take o Rusku. Podle Vondry by se CR mela uchylit k asertivnimu pristupu k teto evropske velmoci. "Nevaha pouzivat energetiku jako nastroj siliciho politickeho vlivu" rekl. ODS se ve sve vizi jednoznacne priklonila ke spolupraci s USA. Podle poslance a mistopredsedy strany Petra Necase ale "obamizovana bezpecnostni politika privede CR do horsi situace, nez ve ktere je dnes", coz v Evrope povede pouze k posileni pozice Francie a Nemecka. To je podle Necase proti ceskym zajmum. Ucastnici diskuze se vyjadrovali i k postaveni CR v NATO a k postaveni aliance samotne. Dalsi klicovou otazkou prazske diskuze byly zahranicni mise. Ministr obrany Martin Bartak prezentoval svou predstavu, aby se mise schvalovaly ne na jeden, ale na dva, pozdeji i na tri roky. V dlouhodobem horizontu by se pak ceska armada mohla zapojit i do jinych operaci, nicmene do stabilizace situace v Afghanistanu je pro CR tato mise prioritou a zeme si zatim nemuze dovolit tristit sily. V zajmu Ceska ma byt take snaha o zlepseni situace migracni a azylove politiky v Evrope i v neevropskych zemich. Podle Topolanka je v Evrope zapotrebi hledat jine modely, nez je momentalni "euro-federalisticky kontext", EU by se mela transformovat na efektivnejsi, volnotrzni a mene regulacni system. Dalsimi tematy verejnych debat ODS budou napriklad vzdelani, boj proti korupci ci ochrana soukromi. Z Obecniho domu Magda Polmanova ------------------------------------------------------------------------ Ceska konference rektoru je nespokojena s rozpoctem pro vysoke skoly O rozpoctu pro vysoke skoly na pristi rok, o situaci na Pravnicke fakulte Zapadoceske univerzity v Plzni a zaroven o reforme vedy a vyzkumu diskutovala Ceska konference rektoru (CKR). Rektori se sesli 3. listopadu v prostorach prazske Policejni akademie. S kracenim rozpoctu predni zastupci vysokych skol zasadne nesouhlasi, prestoze si uvedomuji vsechny dusledky ekonomicke krize. Soucasne pripomneli, ze vyspele zeme v podobne situaci nesnizuji, ale naopak navysuji finance na terciarni vzdelavani. Konference rektoru uvedla, ze pokles muze ohrozit kvalitu vzdelavani a vyzkumy vysokych skol. Rozpocet bude nizsi o 1,2 miliardy korun nez v letosnim roce, uvedl mistopredseda CKR Vaclav Havlicek. Financni vydaje na jednoho studenta pry dokonce klesnou v porovnani s rokem 2007 o 25 %. Nedostatek penez take muze znemoznit spolupraci na programu Veda a vyzkum pro inovaci, a tim vazne ohrozit cerpani z evropskych strukturalnich fondu. CKR ve svem usneseni vyjadrila politovani nad pripadem plzenske Pravnicke fakulty, ktera nestandardne udelovala tituly, a razantne odmitla jeho politizovani. Shodla se, ze na vine neni system, ale jednotlivci a jejich nespravne chovani. "Kdyby byl jiny system, udelaji to jinak. To, ze lide kradou, take neznamena, ze by byl spatny zakon," rekl rektor Karlovy univerzity Vaclav Hampl. Zasedani se zucastnila predsedkyne Akreditacni komise Vladimira Dvorakova, se kterou sefove vysokych skol jednali o zpetnem odebirani zpochybnenych titulu. "Jsme stale opatrnejsi k temto rozhodnutim a preferujeme diskuzi pred nahlymi legislativnimi zmenami. Branime se myslence, ze jde o dukaz selhani systemu. Nebranime se upravam v zakone terciarniho vzdelavani," sdelil predseda CKR a rektor brnenske Masarykovy univerzity Petr Fiala. Konference rektoru zaroven vyzvala Radu pro vyzkum, vyvoj a inovace, aby prehodnotila sve usneseni z 13. listopadu. V nem vyradila nektere publikace i kvuli nesplnenym formalnim pozadavkum. Rada instituci a skol by tak prisla o znacnou castku penez na vyzkum. Z tiskove konference Barbora Votavova ------------------------------------------------------------------------ Krizi projektu Opencard bude resit specialni komise Prazsti radni v utery jmenovali komisi pro opencard. Ta ma za ukol navrhnout magistratu zmeny v organizaci zavadeni cipovych karet v hlavnim meste i pripadne personalni zmeny v souvislosti s neuspesnym vedenim projektu. V cele komise stoji primator Pavel Bem. Metropole si od projektu slibovala mnoho. Puvodne mela cipova karta fungovat i jako elektronicka penezenka, zatim vsak plni funkci prukazu mestske hromadne dopravy, legitimace do mestske knihovny a je mozno s ni platit parkovne. Zpocatku opencard narazela kvuli nedostatecne ochrane osobnich udaju, pozdeji kvuli nakladnosti projektu. Ke konci listopadu byly zverejneny vysledky auditu a ukazalo se, ze naklady na zavedeni karet se pohybuji kolem 888 milionu korun, zatimco vydelky jsou nulove. Muzou za to nevyhodne nastavene smlouvy se spolecnosti Haguess, ktera je dodavatelem a spravcem systemu, nedostatecny dohled nad projektem a nadbytecne vydaje za provoz a reklamu. Auditori take poukazuji, ze nektere firmy, ktere byly k zajisteni sluzeb vybrany, neprosly vyberovym rizenim a nektere z nich jsou personalne propojene. Odpovednost za ztratovost projektu podle nich nese zejmena odbor informatiky magistratu hlavniho mesta. Jeho reditel Vaclav Kraus se zavery auditu nesouhlasi a jeho zpracovani povazuje za neprofesionalni a tendencni. "Poskodil cely projekt Opencard, vedeni mesta, odbor informatiky i mne jako osobu. Nepravdivymi udaji navic auditori mystifikuji media, verejnost i samotne politiky," prinesl jeho vyjadreni iDnes.cz. Prave stiznosti na nepravdivost auditu vedly primatora Pavla Bema k tomu, ze zadal audit novy. Jeho vysledky by mely byt znamy do Vanoc. Katerina Hyncicova ------------------------------------------------------------------------ Legendy tradovane kolem hrobky Rozmberku se nepotvrdily Jihocesti archeologove otevreli legendarni hrobku Rozmberku, ktera se nachazi v klasternim kostele Nanebevzeti Panny Marie ve Vyssim Brode. Povesti tvrdi, ze zde melo byt pohrbeno deset generaci tohoto vyznamneho ceskeho slechtickeho rodu, 22 muzu a 17 zen. Podle Bohuslava Balbina meli byt Rozmberkove pohrbeni nikoliv vleze v klasickych rakvich, ale v honosnych kreslech vsede kolem kulateho stolu. Dalsi zkazka rika, ze zde naciste za druhe svetove valky ukryli valecnou korist, jejiz soucasti mela byt i povestna Jantarova komnata. Vsechny tyto legendy se vsak ukazaly nepravdive. Archeologove pod vedenim Zuzany Thomove zkoumali kryptu nedestruktivni metodou pomoci specialnich sond s minikamerami na teleskopickych tycich. Dosli k zaveru, ze hrobka o rozmerech 5,35 x 2,4 x 1,5 metru rozhodne nemuze obsahovat 39 clenu rodu Rozmberku, protoze by se tam jednoduse nevesli. Navic sondy zaznamenaly jen dva cinove sarkofagy a nekolik rozpadlych drevenych rakvi. Vedci proto nevylucuji moznost, ze by se v prostorach klastera mohly nachazet dalsi hrobky. Jiste je, ze jeden sarkofag patri Petru Vokovi, poslednimu Rozmberkovi. Je na nem umisten obraceny erb rodu Rozmberku, cimz se znacil vzdy posledni muzsky potomek. "Sarkofag Petra Voka je neposkozeny a vypadal, jako kdyby ho tam dali teprve vcera. Je v dokonalem stavu," rekl Pravu Jiri Sindelar z firmy Geo - cz, ktera se zabyva nedestruktivni metodou pruzkumu pamatek. Pritom je to uz temer 400 let od doby, kdy byl Petr Vok pohrben (1612). Druhy sarkofag s nejvetsi pravdepodobnosti ukryva telo Vokovy manzelky Kateriny z Ludanic. Archeologove neplanuji dalsi zkoumani krypty ani otvirani sarkofagu. "Nejsme lovci pokladu", uvedl Sindelar. Iva Karlickova ------------------------------------------------------------------------ ZE ZAHRANICI/BOHEMIKA/SLOVENIKA V Kodani statnici resi klima, Cesko vyslalo ctyriceticlennou delegaci Danska metropole hosti dlouho ocekavany summit OSN o klimatickych zmenach. Ten zacal v pondeli a potrva az do 18. prosince. Ucastnici by meli vyjednavat o spolecnem postupu proti globalnimu oteplovani a dohodnout se na omezeni emisi. Do Kodane se sjizdeji vyznamni politici z celeho sveta. Vedle evropskych statniku na summit dorazi i sefove vlad Ciny a Indie, nejocekavanejsim hostem vubec je americky prezident Barack Obama, ktery ovsem prijede az na samy zaver konference. Od Ciny a Indie se ocekava, ze se zapoji do boje proti zmenam klimatu. Ekonomiky techto zemi totiz prudce rostou a jejich podil na produkci svetovych emisi je stale vetsi. V prohlasenich pred summitem obe zeme naznacily ochotu spolupracovat a snizit vyrazne produkci sklenikovych plynu, coz je oznacovano za prulom. Take postoj USA by se mel oproti drivejsi dobe zmenit. Na rozdil od administrativy byvaleho prezidenta Bushe se soucasny sef Bileho domu k pozadavkum ekologu stavi vstricne, a Spojene staty by tak mely hrat vedle evropskych zemi v boji proti zmenam klimatu vyraznou roli. Ceskou republiku zastupuje na konferenci ctyriceticlenna delegace, kterou oficialne vede premier Jan Fischer, informoval server iDnes.cz. Do posledni chvile vsak nebylo jasne, zda sef ceske vlady dorazi, nakonec svou ucast definitivne potvrdil v pondeli, prijede vsak podobne jako americky prezident Obama az na zaver summitu. Vedle Fischera je clenem delegace napriklad ministr zivotniho prostredi Jan Dusik a hned nekolik exministru tehoz resortu, napriklad Martin Bursik nebo Libor Ambrozek. Zato jeden z nejvetsich kritiku boje proti globalnimu oteplovani, cesky prezident Vaclav Klaus, se do Danska nechysta. Cesti zastupci by meli hajit stejne pozadavky a zasady jako delegati z ostatnich zemi EU. Kodansky summit by mel navazat na predchozi mezinarodni dohody tykajici se zmen klimatu, mimo jine by mel vytycit i mezinarodni dohodu, ktera by nahradila Kjotsky protokol, jehoz platnost vyprsi v roce 2012. Podle kritiku vsak spise bude "konferenci pretvarky", kde politici mnoho naslibuji, finalni dohody vsak odlozi na pozdeji. Nedlouho pred summitem take propukl skandal kolem unikle korespondence klimatologu. Podle zverejnenych emailu meli nekteri z nich falsovat data vyzkumu, aby podporili sve teorie o oteplovani planety. Jakub Melin ------------------------------------------------------------------------ Los urcil soupere slovenskym fotbalistum pro MS, je mezi nimi i Italie Slovensti fotbaliste se na mistrovstvi sveta 2010 v Jizni Africe utkaji s Italii, Paraguaji a Novym Zelandem ve skupine F. Rozhodlo se tak pri patecnim losovani v Kapskem Meste. Italove budou sice narocnymi souperi, jelikoz obhajuji titul, ale Paraguay a Novy Zeland nepatri mezi favorizovane tymy. Trenera Vladimira Weisse los potesil, pry si takove slozeni skupiny pral. Slovaci jsou na mistrovstvi jedinym novackem. V kvalifikacni skupine vyradili ceskou reprezentaci. Monika Durickova ------------------------------------------------------------------------ EKONOMIKA Cesko ma rozpocet na rok 2010, CSSD don presadila zmeny Poslanecka snemovna schvalila statny rozpocet na buduci rok s deficitom 163 miliard. P“vodny navrh, ktory predlozila vlada, poslanci pozmenili a schodok bude v roku 2010 zrejme o 12 miliard vyssi. Prave to, ze CSSD presadila zmeny v setriacom balicku, ktory uz v septembri predstavil minister financii Eduard Janota, viedlo k neucasti poslancov za ODS na hlasovacom akte. Rozpocet tak podporilo 81 z pritomnych, k socialnym demokratom sa pridali aj jednotlivci z KDU-CSL, Strany zelenych a niekolko nezavislych. Proti rozpoctu hlasovali poslanci KSCM a TOP 09. V snemovni bolo citit napatie uz od rana, emocie vzbudila snaha socialistov o navysenie statnych vydavkov. CSSD predostrela tri pozmenovacie navrhy, menovite navysenie priamych platieb pre polnohospodarov, ale aj vyssie vydavky na mzdy ucitelov a inych zamestnancov statnej spravy. Okrem toho vlada prislubila, ze dodatocne najde priblizne styri miliardy na pokrytie vydajov na socialne sluzby. Navrhy socialnych demokratov sa vsak v“bec nepozdavali ani ministrovi Janotovi, ani pravicovej casti parlamentneho spektra. Dochadzalo preto k ostrym slovnym prestrelkam. Vecerne hlasovanie sa vsak uz nieslo v rezii CSSD, ktorej sa aj s podporou komunistov a ciastocne aj mensich stran podarilo presadit vsetky vlastne pozmenujuce navrhy. Miroslav Kalousek z TOP 9 vsak s navrhom na pridanie prostriedkov malym obciam do desat tisic obyvatelov neuspel. Uz avizo CSSD, ze sa pokusi presadit zmeny v konecnom zneni statneho rozpoctu, rozladilo ministra Janotu. Este pred stredajsim zasadnutim zvazoval demisiu, ak bude jeho balicek uspornych opatreni rozbity. To sa napokon aj stalo, no Janota vo funkcii aspon zatial ostava, hoci bezprostredne po hlasovani sa nechal pocut, ze citi "sklamanie a marnost". Nespokojny bol aj premier Jan Fischer. "Poslanci CSSD a KSCM rozborili koncept rozpoctu," vyhlasil, no zaroven apeloval na vsetkych poslancov, aby zvazili, co je v hre, a nedopustili rozpoctove provizorium. ODS mu vyhovela a namiesto hlasovania proti navrhu sa hlasovania nezucastnila. V praxi by sa hlasovanie proti rovnalo poslaniu krajiny do provizorneho rezimu. "Pre ODS su zaujmy Ceskej republiky nadradene tym stranickym," povedal novinarom podpredseda obcianskych demokratov Ivan Langer. Zaroven obvinil CSSD z populizmu, kritizoval aj Fischerovu vladu. "Premier zlyhal, ked nedokazal udrzat usporny balicek," vyhlasil. D“vod na spokojnost mal predseda CSSD Jiri Paroubek. "Zmeny v rozpocte su v rozsahu mensom ako jedno percento", pripomenul. Uvital, ze ODS nevyuzila moznost poslat krajinu do provizoria. Predseda Strany zelenych Ondrej Liska je rad, ze presiel navrh na zvysenie vydavkov na platy ucitelov. Zaroven vsak Jirimu Paroubkovi pripomenul, ze "zeleni sa nebudu vzdy priklanat nalavo". Nalavo sa rozhodne nechysta priklanat TOP 9, jej podpredseda Miroslav Kalousek vyhlasil, ze "rozpocet na rok 2010 je produktom strachu z provizoria a vitazstvom populizmu". Z Poslaneckej snemovne Pavol Lukac ------------------------------------------------------------------------ KULTURA Prehlidka pohadkove mody se znovu otevrela verejnosti V patek byla v Obecnim dome otevrena vystava Jak se oblekaji pohadky II. Jsou na ni k videni kostymy z triceti nejznamejsich ceskych pohadek, jako jsou Tri orisky pro Popelku, Byl jednou jeden kral, Princ a Vecernice nebo Cisaruv pekar a Pekaruv cisar. Poprve byla stejnojmenna exhibice uvedena pred rokem ve Strahovskem klastere a obsahovala jen 50 kostymu. Pro velky zajem verejnosti byla prodlouzena o mesic a nasledne cestovala po republice i mezinarodnich festivalech. Soucasna kolekce je rozsirena o nove saty i dalsi pohadky, patri k nim Darbujan a Pandrhola, Mala morska vila, Divka na kosteti. Vecer pred otevrenim se uskutecnila slavnosti vernisaz, kterou uvedl herec Miroslav Taborsky. "Kdyz si vzpomenu, jak na mne ty svadleny saty spendlily, nenapadlo me, ze se dockaji dnesniho dne, ze budou tak pekne porad drzet pohromade," vzpominala Alena Vranova, predstavitelka Pysne princezny, jejiz saty take patrily mezi exponaty. Slova se ujal i patron vystavy, reziser Vaclav Vorlicek, ktery zfilmoval jiz zminene Tri orisky pro Popelku, Divku na kosteti nebo pohadkovy serial Arabela. Vice nez 200 pohadkovych kostymu, filmove rekvizity a fotografie z nataceni, ktere nebyly dosud uverejneny, dala dohromady Jana Sommerova ve spolupraci s barrandovskymi studii. Vsechny vystavovane saty jsou originaly a nektere z nich patri ke kulturnimu dedictvi CR. Soucasti akce je take tvurci koutek pro deti, kde se mohou mimo jine nechat vyfotit ve zmensene makete nektereho z vystavovanych kostymu. Vystavu lze zhlednout do konce letosniho roku. Z vystavy Martina Manasova ------------------------------------------------------------------------ Festival Filmasia: Japonska kinematografie i korejske filmove hity Paty rocnik prehlidky asijskych filmu Filmasia hostila od ctvrtka 3. prosince do nedele 6. prosince prazska kina Svetozor a Aero. Festival se tentokrat zameril na japonskou tvorbu a prinesl celkem trinact snimku napric zanry, od komedie pres minimalisticke drama az po komiksove nadsazeny horor. Divaci meli moznost zhlednout nejen filmove novinky, ale tez dila z prelomu tisicileti, napriklad kolekci snimku natocenych v ramci projektu Love Cinema. Krome japonskych filmu predstavila Filmasia take dva jihokorejske tituly. Zizen, krvavy snimek s upirskou tematikou rezisera Parka Chan-wooka, ozdobeny Cenou poroty z festivalu v Cannes, a historicky prvni korejsky katastroficky velkofilm Haeundae. Naopak japonsky snimek Fish Story, jimz festival zahajil, je mozaikou stastne souhry nahod vedoucich od neuspesne japonske punkrockove kapely az k zachrane sveta pred znicujicim narazem komety o vice nez tri desetileti pozdeji. "Je to protipol k filmu 2012 Rolanda Emmericha, ktery ted bezi v ceskych kinech. Fish Story se sice odehrava ve stejnem roce, ale je to komedie," priblizila titul reditelka Filmasie Karla Stojakova. Z kina Svetozor Tereza Mojzesova ------------------------------------------------------------------------ Do ceskych domacnosti zavital Mikulas Ackoliv jmeno Mikulas pripada v ceskem kalendari na 6. prosince, na navstevu rodin s detmi se tato oblibena postava spolecne se svou druzinou, kterou tvori cert a andel, tradicne vydava uz o den drive. Zatimco na vesnicich obchazi mikulasska vyprava dum od domu, mnoha vetsi mesta poradaji kazdy rok pro sve male obyvatele pestre mikulasske slavnosti. Nejinak tomu bylo i letos. Zajimavy projekt zorganizovalo mesto Litvinov spolecne s mistnim dopravnim podnikem. Uz 4. prosince projizdela mestem specialni mikulasska tramvaj. Mikulas zde rozdaval sladke darky detem do jedenacti let, ktere ziskaly jizdenku vymenou za obrazek s vanocnim motivem. Obdobnou akci si mohly uzit i prazske deti. Z nadrazi Praha - Branik v sobotu i v nedeli vyjizdely parni vlaky s Mikulasem, certy a andely. Behem vikendu pak vlaky krizovaly prazske trate, uskutecnila se i vyhlidkova jizda nocni Prahou. Rozmanity program s maskami byl uz tradicne pripraven na Staromestskem namesti, kde probihaly nejruznejsi souteze a hry. Vystoupil napriklad trpaslici vanocni sbor, lovili se kapri a deti si mohly vyzkouset i pleteni vanocek. Rej masek se nove shromazdil take na Vaclavskem namesti, kde se konala soutez o nejkrasnejsi prevlek, pro male divaky bylo tez pripraveno divadelni predstaveni. Mezi jednu z nejvetsich prazskych mikulasskych akci patri pruvod mezi Haji a Opatovem. Ucastnici prochazeli Centralnim parkem Jizniho mesta, zhledli certovskou fireshow a na konci trasy se mohli tesit na teple obcerstveni a hudebni vystoupeni. Mikulasska tradice vznikla na zaklade legendy o svatem Mikulasovi, ochranci deti a patronovi zajatcu. Jednalo se o biskupa, jehoz existence je historicky dolozena. Svetec se narodil kolem roku 280 v Recku, zemrel zrejme 6. prosince 351 v Turecku. Podle legendy byl Mikulas velmi stedry, odtud zrejme pochazi tradice obdarovavani deti. Na nabozenskych obrazech je temer vzdy zobrazovan jako stary biskup s bilym plnovousem. Krome Ceska Mikulas navstevuje 5. prosince i deti v dalsich evropskych zemich, napriklad v Nemecku, v anglofonnich zemich je totozny s vanocnim Santou Clausem. Sarka Drobna ------------------------------------------------------------------------ SPORT Cesti teniste si z finale Davis Cupu odvazeji drtivou porazku Cesti teniste ve finale Davis Cupu proti Spanelum neuspeli. Na barcelonskem olympijskem stadionu prohrali s domacimi 0:5, podarilo se jim uhrat pouhe dva sety. Spanelsky tym tak obhajil lonske prvenstvi. Letosni finale se hralo na antukovem povrchu olympijskeho stadionu Palau Sant Jordi o vikendu 4. - 6.prosince. Jiz po patecnich zapasech vedli Spanele 2:0. Jako prvni nastoupila spanelska hvezda Rafael Nadal proti Tomasi Berdychovi. Berdych podlehl druhemu tenistovi sveta ve trech setech 5:7, 0:6 a 2:6. Druhy zapas, ktery sehral Radek Stepanek s Davidem Ferrerem, byl dramatictejsi. Stepanek vyhral hladce prvni dva sety, nakonec se vsak z vitezstvi radoval Spanel. Porazil Stepanka v peti setech 1:6, 2:6, 6:4, 6:4 a 8:6. Do sobotni ctyrhry nasadil nehrajici kapitan Jaroslav Navratil dvojici Berdych, Stepanek. Proti nim nastoupili Feliciano Lopez s Fernandem Verdascem. Na Stepankovi se podepsal narocny patecni duel a byla na nem videt unava. Prvni dva sety byly sice vyrovnane, treti sadu vsak jednoznacne ovladla spanelska dvojice, a ziskala tak vitezstvim 7:6, 7:5 a 6:2 vitezny treti bod. "Ctyrhra byla ze zacatku hodne vyrovnana. Spanele hrali vyborne, zacinali od nuly a sli nahoru," rekl jeden z ceskych tahounu Tomas Berdych. O vitezi bylo tedy rozhodnuto uz po druhem finalovem dni. Nedelni, uz jen symbolicke, zapasy se proto hraly jen na dva vitezne sety. Navratil dal sanci nahradnikum. Proti Nadalovi nastoupil Jan Hajek a prohral 3:6 a 4:6. Do druheho zapasu nastoupil Lukas Dlouhy proti Ferrerovi. Spanel zvitezil ve dvou setech 6:4 a 6:2. Cesti teniste se vsak s Barcelonou loucili pokrikem "My tu misu stejne vyhrajem!" Cely tym hodnoti finale Davisova poharu kladne. Kapitan Jaroslav Navratil je spokojeny. "Spanele maji jeden z nejlepsich tymu na svete, je velmi tezke je porazit," nechal se slyset na tiskove konferenci ihned po navratu do Prahy. Nyni nasleduje jen par dni odpocinku a teniste se zacnou pripravovat na dalsi sezonu. "Je podstatne vyhrat v Belgii, vyhnout se barazi. Pak budeme postupovat zapas od zapasu. Los vypada prijatelne, ale skupina je vyrovnana," prozradil Navratil plany na pristi sezonu Davis Cupu. Z tiskove konference Iva Mensikova ------------------------------------------------------------------------ Hokejove derby znovu ovladla Slavia, do cela se prodral Zlin Potreti v tomto rocniku a uz popate za sebou porazili hokejiste Slavie rivala ze Sparty. V derby, jez se hralo v ramci 30. kola, zvitezili doma 3:1. Pritom v domacim prostredi ziskali tri body poprve od 6. rijna. Slavii patri sesta pricka, Sparte devata. V cele je i diky vitezstvi v predehravce Zlin, vede o skore pred druhou Plzni. Posledni Kometa Brno uz podruhe v sezone menila trenera, po Pavlu Pazourkovi tym prevzali Vladimir Jerabek s Ladislavem Lubinou, ktery se do extraligy vraci poprve od autonehody, kvuli niz zahynul otec fotbalisty Vratislava Lokvence. Pri premiere muzstvo padlo v patecnim 30. kole na lede predposledniho Kladna, v nedeli ovsem zdolalo Trinec. Vysledky 30. kola: Trinec - Vitkovice 4:0, Karlovy Vary - Mlada Boleslav 2:3SN, Plzen - Ceske Budejovice 5:1, Slavia - Sparta 3:1, Kladno - Kometa Brno 5:3 Vysledky 31. kola: Zlin - Karlovy Vary 3:2, Mlada Boleslav - Plzen 3:4P, Pardubice - Litvinov 3:4, Kometa Brno - Trinec 4:2, Liberec - Sparta 4:0, Ceske Budejovice - Slavia 3:4P Predehravka 35. kola: Zlin - Kladno 3:2SN Tabulka: 1. Zlin 59, 2. Plzen 59, 3. Vitkovice 57, 4. Pardubice 54, 5. Trinec 52, 6. Slavia 51, 7. Liberec 50, 8. Ceske Budejovice 47, 9. Sparta 46, 10. Mlada Boleslav 45, 11. Karlovy Vary 43, 12. Litvinov 42, 13. Kladno 34, 14. Kometa Brno 21 (Pozn. Zlin, Budejovice, Litvinov, Kladno maji o zapas vic) Monika Durickova ------------------------------------------------------------------------ Vystava v Narodnim muzeu pripomina slavne ceske olympioniky Dva mesice pred zahajenim zimnich olympijskych her ve Vancouveru predstavuje Narodni muzeum vystavu venovanou 110. vyroci zalozeni Ceskeho olympijskeho vyboru - Vyznamne osobnosti ceskeho olympismu. Na 300 exponatu pripomina osobnosti a udalosti, ktere se zapsaly do mezinarodniho olympijskeho hnuti. V novych prostorach Narodniho muzea, v budove byvaleho Federalniho shromazdeni, navstevnici uvidi dobove fotografie, dresy, videoprojekci i jedenact zlatych medaili. "Je to trochu jiny pohled na dejiny ceskeho olympijskeho sportu uz prave tim, ze navstevnici mohou videt kimono gymnastky Very Caslavske, ktere obdrzela od japonskeho cisare, nebo kasmirovy praporek, se kterym cestovala ceska vyprava na olympijske hry do Stockholmu v roce 1912," rekl reditel studijniho a informacniho Olympijskeho centra Frantisek Kolar. Mezi dalsi vyznamne exponaty patri putovni cena Jiriho Gutha-Jarkovskeho nebo ostep trojnasobneho olympijskeho viteze Jana Zelezneho, kterym v roce 1996 vytvoril novy svetovy rekord (98,48 metru). Vyznamne osobnosti ceskeho olympismu jsou treti vystavou Narodniho muzea venovanou ceskemu sportu. "Prvni vystavu jsme predstavili v roce 1999, to bylo 100 let od zalozeni olympijskeho vyboru. Druha vystava byla takova mozaika, ta treti je stezejni akce letosniho vyroci," rika predseda olympijskeho vyboru Milan Jirasek. Muzeum pro navstevniky predstavilo prochazku dejinami jednotlivych olympiad, seznamuje se zalozenim Ceskeho olympijskeho vyboru a odhaluje plany zimnich her ve Vancouveru. "V letosnim roce slavi Cesky olympijsky vybor kulate 110. vyroci a my jsme se nemohli nepripojit," rekl generalni reditel Narodniho muzea Michal Lukes. "V poslednich letech neni v Cechach celostatni vystava venovana sportu, a to se Narodni muzeum snazi nahradit," dodal Lukes. Soucasti vystavy bude 11. prosince promitani filmu s olympijskou historickou tematikou v Bio Konviktu - Ponrepo, na ktere zve Cesky olympijsky vybor. Vystava konci 4. dubna. Z tiskove konference a z vystavy Katerina Adamcova ------------------------------------------------------------------------ POCASI Kdyz se podivate z okna, nikoho z vas by zrejme nenapadlo, ze uz za sebou mame druhou adventni nedeli. Pocasi si s nami pohrava, chvili prsi, chvili ne, jen ten snih se pred nami stale skryva. Jedno ale maji prvni prosincove dny spolecne - teploty, ktere se v noci pohybuji okolo nuly. Koncem tydne by se vsak melo ochladit a zejmena na horach bychom se meli dockat snehu. Optimisticti meteorologove dokonce veri, ze by se o vikendu uz mohlo zacit lyzovat. Obchody jsou proto plne lidi, kteri na posledni chvili shaneji teple kozacky nebo rovnou snehule. Iva Mensikova ----------------------------------------------------------------------- Zpravy, a to i ve zkracene podobe, je mozno publikovat vyhradne s oznacenim "CAROLINA". Tydenik posilame zdarma. Prispevky, pripominky a dopisy nam posilejte prosim na adresu: CAROLINA@mbox.fsv.cuni.cz Zajemci o tento casopis mohou zaslat objednavku na adresu: LISTSERV@cesnet.cz Text objednavky musi byt: SUBSCRIBE CAR-CS Jmeno Prijmeni Zrusit zasilani lze poslanim dopisu na LISTSERV@cesnet.cz: SIGNOFF CAR-CS Prosime odberatele, aby nam neposilali automaticke odpovedi. Rozesilani Caroliny na Vasi adresu lze docasne zastavit zaslanim prikazu SET CAR-CS NOMAIL opet na adresu LISTSERV@cesnet.cz Neposilejte prosim prikazy SUB, SIGNOFF, NOMAIL a dalsi na adresu CAR-CS@cesnet.cz!